Ako som zvládol vlastnú svadbu - Robert Huttner

Ako som zvládol vlastnú svadbu

Aj keď človek nafotí desiatky rôznych svadieb a stane sa svedkom tých najneočakávanejších situácií, až na vlastnej svadbe naplno pochopí, aký veľký deň to vlastne je. Všetko je zrazu nové, jedinečné, všetky úsmevy a slzy sa akosi viac vrývajú do pamäte.


Ja som to zažil 30. júna 2018, ženil som sa na Raticovom vrchu v Hriňovej a svadobnú hostinu som mal na Masarykovom dvore v blízkej obci Pstruša. S budúcou manželkou Jankou sme sa snažili čo najmenej stresovať, byť si nablízku a čo najviac si užívať, že nás všetci „obskakujú“. Ráno som si bol zabehať na futbalovom štadióne, potom som odviezol auto na zdobenie a začal sa pripravovať. Prvé zdesenie nastalo, keď som zistil, že som si v Bratislave zabudol kožený opasok. Niežeby mi nohavice padali, ale chcel som ho mať. Našťastie, jeden kamarát mi narýchlo jeden kúpil.


Bol som zvedavý, ako dopadne fotenie v prírode, pózovanie mi totiž nikdy nešlo. Fotil nás môj dlhoročný kamarát, ktorý nás do ničoho netlačil, čo som si veľmi cenil. Janke sa do šiat zamotalo množstvo lúčnych koníkov a zospodu ich mala celé zelené od trávy, napriek tomu sme si fotenie veľmi užili. Druhé veľké zdesenie prišlo, keď sme sa vrátili do bytu. Zistili sme, že sme omylom poslali obrúčky do Pstruše, kde sa konala hostina. Za trištvrte hodinu sme sa museli autom otočiť a priviesť ich späť, aby sme si v kostole mali čo nastoknúť na prsty. ☺


Všetko nakoniec dobre dopadlo a vďaka môjmu svadobnému dňu som si ešte viac uvedomil jednu vec: Najdôležitejšie je obklopiť sa skvelými ľuďmi, ktorí vás podržia, aj keď niektoré veci nevyjdú podľa vašich predstáv. Platí to aj o svadobnom fotografovi, ktorý by mal byť nenápadný a nepridávať mladomanželom starosti, naopak, byť pre nich oporou. A taký sa snažím byť aj ja.


foto: Martin Farkaš (veľká vďaka ☺)

Powered by SmugMug Log In